Obec Zákopčie - nezávisle stránky

!!! Stránky vo výstavbe !!!

   Niečo z histórie : Máme tu pre Vás niečo o kronike obce

Najstarší spis „Kanonickej vizitácie z r. 1975 – osada vtedy cirkevne i politicky patrila do Kysuckého Nového Mesta. Prví obyvatelia boli drevorubači, šindelári a uhliari z KNM. Drevorubači si vtedy hovorili – Ideme za kopce od toho vznikol aj názov obce. Mnohé osady sú odvodené od mien napr. Cabúk , Hroš, Repčík a pod. Po vyrúbaní lesov ostali pastviská a lúky , začali sa drevorubači usadzovať a chovať dobytok. Starci poznali liečivé rastliny – medzi najznámejších patrili Ščúr a Vroš /Hroš/. Mali aj svoje pálenice – pálili lieh najmä zo zemiakov a jačmeňa.

Knieža Eszterházy tu mal majer – odtiaľ pochádza názov osada „Majer“ – pod cholerným cintorínom mal aj chmelín.

Stará fara bola postavená v r. 1795. Prvá fara drevená, ktorá sa nachádzala sa poníže terajšej rímsko-katolíckej školy bola postavená v r. 1749 – bohužiaľ 23.10.1805 vyhorela, zahynul aj vtedajší farár d.p. Juraj Jakuši i s 3 sluhami. Pochovaný je na starom cintoríne

Prvá škola bola drevená /postavená v r. 1766- učiteľom bol Juraj Naday. V roku 1828 chodilo do školy 450 detí.

Ďalšia škola /teraz cirkevný dom / bola postavená v r. 1891 z dobrovoľných príspevkov. 42 rokov tu ako učiteľ pôsobil Karol Kľačko, bol i organistom a kedže mal veľa vlastných detí viedol i poštový úrad. V skutočnosti vlastne nebol učiteľom , ale kamenárom.

Prvý kostol bol postavený v r. 1710 na mieste terajšieho starého cintoríne. Bol drevený, bez orgánu, mal 2 zvony. Farníkov bolo v tom roku 1402. Do roku 1749 patrilo Zákopčie do farnosti Kysuckého Nového Mesta. Stavba súčasného kostola začala v r. 1791 a zakladateľom bol Anton Esterházy – zemepán strečnianský. Vysvätený bol v r. 1801. Renovovaný bol v r. 1913 – je barokový a pojme cca. 1500 ľudí. Od jeho postavenia patrili k nemu aj farnosti Staškov a Podvysoká. Kostolná veža prešla rekonštrukciou v r. 1914.

-          Obecný úrad od roku 1907 – dovtedy bola obec pridelená k notariátu v Rakovej

-          v roku 1830 zúrila v obci cholera bolo stovky mŕtvych

-          v roku 1840 zase bola veľká neúroda – bol veľký hlad tzv. hladové roky

-          hasičský zbor na Majeri založený v r. 1928

-          v roku 1930 dostávali majitelia plemených býkov dotáciu 1000 Kč ročne. Celkový katastrálny výmer pôdy bol vtedy 2.927 ha /76 árov a 54 m2/

-          v roku 1936 bol postavený betónový most u Fľašíka /celkove náklady 6000 Kč/

-          v roku 1937 mala vyť do Zákopčia zavedená elektrina /zamietlo to obecné zastupiteľstvo, lebo by bola elektrina len na Majeri a u Hrošov.

-           v roku 1937 začal u Fľašíka kuť kováč Kajánek

-          v roku 1937 sa narodilo 106 detí, zomrelo 63 ľudí

-          v roku 1938 má Zákopčie 4004 obyvateľov, v tom roku sa narodilo 143 deti, zomrelo 55 ľudí

-          v r. 1941 sa urobilo oplotenie kostola

-          v r. 1942 sa vykonala maľba kostola a to akademickým maliarom Škorvánkom z Veľkej Bytče. Na stĺpy zakúpili robotníci pracujúci v Čechách sochy Cyrila a Metóda

-          v r. 1942 zhorel mlyn „Pod Kulíškou“ – majiteľ Szidor Pišťek od Holých

-          vo februári 1942 zomrel lesný Ján Konvička

-          21. jún 1942 zastrelil Emilov Ostrákov syn Alojz svojho strýka žandára Alojza

-          7. júl 1946 požiar u Holých

-          v roku 1946 malo Zákopčie 3.637 obyvateľov – 60 % roľníkov, 30 % robotníkov, 9% živnostníkov, 1% úradníkov.

Na záver pridáme ešte niekoľko zaujímavosti z histórie:

V r. 1798 farár dostával od obce maslo, syr, sliepky, drevo i s dovozom, ovos. Mal aj svoju roľu, ktorú mu vydelil zemepán zo svojho majetku. 12 rokov ju dával do nájmu a dostával za to 30 zl. Ročne. Okrem toho vlastnil aj lúku a sad v intraviláne fary.

Farár dostával od farníkov za sobáš 60 denárov, za ohlášky 12, pri vádkach mladuchy 30, pri vádkach rodičky 20. Za pochovanie dospelého či dieťaťa dostával 50 denárov. Všetky poplatky evidoval v knihe účtov.

Farár ďalej nemal nárok na žiadne iné naturálie ale práce od farníkov. Farníci na Zákopčí neplatili teda cirkevný desiatok, ale len štolárne poplatky za služby, ktoré boli pre nich priamo vykonané.

Aj kantor dostával od dediny drevo a ovos a od farníkov poplatky za zápisy krstov a ohlášok pri vádkach rodičky a mladuchy.

V roku 1826 bol farárom v Zákopčí František Daniss, kaplanom bol Ján Kovács, ktorý bol vysvätený práve toho roku. Táto kaplánka je jeho prvá. Dostáva ročne 90 florénov, stravu, odev, byt a pranie mu zaisťuje farár. Horlivo pracuje, reverendu nosí stále, riadne sa spovedá, nehrá, nepoľuje, je poslušný. V tomto čase vyzerala farská domácnosť asi takto:

Gazdiná: Karolína Mussik, neter farárovej sestre, pôvodom zo Szelezsény, 15 ročná, prišla od rodičov, ešte nikde neslúžila.

Slúžka: Anna Birka zo Zákopčia, 20 ročná, prišla zo služby u roľníka Andreja Birku zo Zákopčia

Kravská dievka: Eva Smreček zo Staškova, 15 ročná, predtým slúžila u Mikuláša Lovíška, kantora v Staškove.

Kostolník: Ján Skalka, 45 ročný roľník. Má povinnosť denne slúžiť v kostole, kostol zametať a udržiavať ho v čistote. Zo to dostáva od farára ročne 5 florénov. Denne zvoní na Aniel Pána, Zvoní i pri pohrebe za čo dostáva 36 denárov.

Hrobármi sú Jozef Skrinya a Adam Harvanec. Ich povinnosťou je : za radom kopať hroby do riadnej hľbky a ochrániť cintorín pred statkom. Za vykopanie väčšieho hrobu dostávajú 1 florén, za menší /detský/ 30 denárov.

Tak to asi na záver.